Včera a dnes som prešiel zaujímavou skúsenosťou.
V novinkách na Facebooku mi pristál príspevok od slovenského vedca, Pavla Čekana, producenta našich slovenských PCR testov. Vo svojom príspevku zverejnil článok „Can people spread the coronavirus if they don’t have symptoms“? 5 questions answered about asymptomatic COVID-19“ s cieľom upriamiť pozornosť na fakt, že významným zdrojom šírenia vírusu sú asymptomatickí infikovaní vírusom Sars-Cov-2 a teda, že má význam odchytávať a karantenizovať všetky pozitívne prípady, aby sme znížili reprodukčné číslo vírusu. A že čím viac testujeme, tým máme pandémiu viac pod kontrolou.
Článok som si so záujmom prečítal a zaujala ma v ňom jedna pasáž:
„An early modeling estimate suggested that 80% of infections could be attributed to spread from undocumented cases. Presumably the undocumented patients were asymptomatic or had only extremely mild symptoms. Though interesting, the researchers made a lot of assumptions in that model so it is hard to judge the accuracy of that prediction.“
Trochu som počítal a vyšlo mi nasledovné. Laboratórnymi testami PCR sme od 6.3.2020 k dnešnému dňu zachytili 9 078 prípadov infekcie Sars-Cov-2. To by znamenalo, že v prípade, že testami sme zachytili 20% jednotlivých prípadov infekcie, tak na Slovensku máme k 27.9.2020 45 390 prípadov nákazy. Pričom nezdokumentovaných (80% jednotlivých prípadov) je 36 312. Sú to tí, čo sa vírusom Sars-Cov-2 infikovali, pritom to vôbec nezaregistrovali a mohli ho ako asymptomatickí šíritelia šíriť populáciou.
A tak som si v komentári pod jeho príspevkom položil otázku, či nemíňame zbytočne energiu na testovanie zdravej populácie, keď sme ku dnešnému dňu vykonali 445 986 testov a z toho bolo 97,96% na zdravej populácii. Čo považujem za neefektívne narábanie s kapacitami s ohľadom na fakt, že nám 80% šíriteľov behá nezdokumentovaných po Slovensku. A že či by sme sa nemali zamerať na testovanie tam, kde môže rozšírenie vírusu ohroziť rizikové skupiny.
Pavol Čekan nespochybnil môj výpočet, len poukázal na fakt, že testovanie zdravej populácie má svoj význam, lebo je to z pohľadu riadenia pandémie prevencia. Upozornil ma, že ak spochybňujem prevenciu, testovanie zdravej populácie pri riadení tejto pandémie, potom spochybňujem aj prevenciu iných chorôb, ktoré sa zisťujú rôznymi diagnostickými metódami, screeningami, atď. A že ak spochybňujem to, akým spôsobom postupuje celý epidemiologický svet pri kontrole pandémie (vykonávanie PCR laboratórnych testov s najväčšou možnou kapacitou) a nie len testovanie príznakových, resp. testovanie v rizikových oblastiach, či si myslím, že celý svet sa mýli a že len čaká na nejakého Števánku zo Slovenska, aby mu ukázal ako to treba robiť.
Argumentoval som, že tento spôsob prevencie nepovažujem za prevenciu z dôvodu, že nám umožňuje žiť svoj voľný, bezstarostný život, žiť nezdravým spôsobom života, ktorý generuje rastúci počet rizikových pacientov v systéme. Bezstarostný život až do chvíle, kým sa pri nejakej preventívnej prehliadke, diagnostike, či screeningu nedozvieme, že sme rizikovým pacientom. Kým nám tento druh prevencie nevystaví účet. Uviedol som, že ja za prevenciu považujem také programy, vedenie spoločnosti k takému spôsobu života, ktorý negeneruje rizikových pacientov, resp. vedie k znižovaniu ich počtu. Tento druh prevencie podľa mňa vedie k trvale udržateľnému zdraviu spoločnosti a znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť, resp. na liečenie chorôb rizikových pacientov. A že takto riadenou spoločnosťou by takýto druh pandémie prehrmel populáciou bez nejakých pozorovateľných škôd, že by to ani nezaregistrovala. A takto by to bolo aj pri ďalších pandémiách, ktoré po Sars-Cov-2 prídu.
K argumentu, či celý svet čaká na nejakého Slováka som uviedol, že to nie je mojou ambíciou, poučiť celý epidemiologický svet. Na druhej strane, koľkokrát sa v histórii ukázalo, že celý svet sa mýlil a pravdu mal niekto nezaťažený znalostnou bázou a skúsenosťou v danej dobe renomovaných vedcov. Niekto, kto sa dokázal na vec pozrieť pohľadom nezaťaženého vedca. A že to z jeho strany považujem za argumentačný faul, keď takýmto spôsobom zaútočí na názorového oponenta.
Ešte som si vymenil niekoľko argumentačných replík v rámci kometárovej vetvy s podporovateľmi Pavla Čekana. A nakoniec som bol zaradený na „black list“ facebookovej stránky Pavla Čekana a už si ju nedokážem ani vyhľadať. Stala sa pre mňa nedostupnou. Je to škoda, lebo ma zaujímajú informácie, ktoré zverejňuje vedec, slovenská kapacita, ktorý má leví podiel na boji Slovenska so súčasnou pandémiou.
Ak je pravda to, že Sars-Cov-2 nie je sezónny vírus ako chrípka, čo som dnes čítal v článku „The new spikes in coronavirus have nothing to do with second waves – it’s down to us„, potom platí, že reprodukčné číslo R tohoto vírusu stúpa a klesá s intenzitou ROR (Rúško-Odstup-Ruky) opatrení. To znamená, že u nás kleslo pri intenzívnej aplikácii opatrení ROR a zatvorení hraníc na jar. V lete sme opatrenia uvoľnili ako aj hraničný režim a dnes reprodukčné číslo vírusu opäť stúpa a žneme dopad letného uvoľnenia opatrení a otvorených hraníc, nie milosrdnosti nášho premiéra voči nevestám z pred dvoch týdňov a našej „následnej nezodpovednosti“. A hoci sa tvárime, že tu máme druhú vlnu, „druhá vlna“ je dôsledkom uvoľnenia opatrení v kombinácii s otvorenými hranicami v rámci EÚ. Z toho ale vyplýva, že zakaždým, keď uvoľníme opatrenia, otvoríme hranice, čaká nás následne zvýšenie reprodukčného čísla. A ak pripustím, že u tohoto vírusu nefunguje premorenie, vybudovanie dlhodobo udržateľnej prirodzenej imunity voči Sars-Cov-2, tak len sprísnenými opatreniami dokážeme R číslo stláčať na akceptovateľnú hodnotu.
Testovanie aké robíme dnes je z môjho pohľadu neefektívne. Nakoľko nemáme kapacity, aby sme otestovali naraz všetkých infikovaných. Ten koho otestujeme, môže mať negatívny výsledok testu, ale už na druhý deň po otestovaní môže byť infikovaní niekým, koho nemáme zachyteného systémom testovania. Môže to byť niekto bezpríznakový, komu nevznikla potreba sa nechať otestovať a pritom môže veselo šíriť infekciu. Pri efektivite testovania 2% zachytených a 98% zdravých sa mi to javí dlhodobo neudržateľné.
Ako dlho dokážeme takto fungovať? Aplikácia ROR opatrení a zavreté hranice, PCR testy dokola až kým nebude vakcína? Alebo sa z času na čas nadýchneme a potom znova?
Alebo príjmeme fakt, že tu ten vírus s nami je a bude a naučíme sa s ním žiť? Pripustíme, že vďaka nemu nejaké % populácie ochorie na Covid-19, A prípadne, že nejaké % rizikových pacientov na túto chorobu umrie?