S veľkým záujmom som si pozrel prvý diel „rozhovorov“ iniciatívy bratov Matyinkovcov z Maduaru “Hovorme spolu”. Celú iniciatívu sledujem od okamihu ako som sa o nej dozvedel a plne ju podporujem.
Informácie, ktoré v priebehu tých troch hodín zazneli boli v každom prípade doplnkom k vytvoreniu celistvého obrazu k jednotlivým v relácii nastoleným témam. Ďakujem všetkým účastníkom za to, že prijali pozvanie do relácie a že prejavili kus občianskej odvahy. Postaviť sa dnes na stranu oponentov hlavnému prúdu odborníkov, ktorí majú na svojej strane všetky relevantné médiá, vrátane RTVS, odvahu naozaj vyžaduje. Sme totiž svedkami mediálneho lynču každého, kto vyjadrí verejne odlišný názor, či čo i len pochybnosť o slovami Zuzany Kovačič Hanzelovej faktoch, o ktorých sa nediskutuje. K faktom predsa nemôžu existovať alternatívne fakty.
Práve skutočnosť, že sme boli ako krajina 11.3.2020 vyhlásením šéfa WHO o pandémii postavení do situácie, ktorej sme nikdy počas necelých 30 rokov našej krátkej novodobej histórie nečelili, nám ponúkala príležitosť urobiť veci inak, po novom. Obrovskou výhodou na našej strane pri hľadaní najlepších riešení ako vyhrať boj s pandémiou na Slovensku bol fakt, že Slovensko disponuje na poli virológie, epidemiológie, imunológie, pediatrie, pneumológie, sociológie, psychológie, prevencie, práva, či ústavného práva priehršťou skúsených, činne kompetentných odborníkov, ktorí mohli vytvoriť živé tímy Činne Kompetentných hľadajúce vo verejnej oponentúre najlepšie celostné riešenie pre Slovensko, poznajúc reálie a špecifiká Slovenska. Neboli sme odkázaní na riešenia importované zvonka.
Na škodu pre Slovensko sme sa tejto príležitosti nechopili. Vláda, dôvera voči ktorej bola naštrbená od momentu ako sa ujala správy veci verejných na Slovensku v marci 2020 sa obklopila hŕstkou formálne vybraných odborníkov z oblasti virológie a epidemiológie, lekárov z prvej línie, neskôr pediatrie združených do konzília, poradného orgánu vlády, bez oponentov. Riešenia vychádzajúce z nedôveryhodných štatistík títo prijímali za zatvorenými dverami, O odborné stanoviská konzília sa opierala pandemická komisia, zložená z ministrov a iných štátnych úradníkov, či politikov, ktorá je v právnom systéme SR opäť len poradným orgánom vlády. Vláda nebola do dnešných dní ochotná prevziať zodpovednosť za boj s pandémiou. Namiesto toho dala bezprecedentnú moc hlavnému hygienikovi Úradu Verejného Zdravotníctva SR, ktorý začal manažovať pandémiu sériou neprehľadných, neustále sa meniacich opatrení plných výnimiek mimo právny rámec SR obmedzujúcich ústavné práva občanov SR. Do dnešných dní nie je jasné, čo je cieľom týchto opatrení. Či je cieľom vyhrať boj s vírusom alebo zaočkovanie celej populácie, zavedenie Covid pasov na prístup k službám a neskôr kreditného sociálneho systému po vzore z Číny. Skôr to vyzerá na to druhé.
Základným nedostatkom takto nastaveného mechanizmu je chýbajúci oponent pri hľadaní tých najlepších riešení pre človeka. Riešení, kde by bol na prvom mieste človek a nie rôzne záujmy. A tak sme od začiatku až do dnešných dní svedkami chaotického riadenia bez sebareflexie, bez dôvery. Opakujeme dookola tie isté postupy, ktoré neprinášajú zlepšenie situácie, len v podstate pandémiu udržiavajú. Aj napriek zjavným zlyhaniam a neúspechom pri riadení pandémie, stále sme riadení tou istou skupinkou odborníkov, ktorá disponuje neotrasiteľnou podporou vlády, parlamentov, prezidentky, súdov až po ten ústavný a relevantných médií. Napriek tomu, že už neplatí, že vakcína chráni očkovaných pred infikovaním, neplatí ani, že ak sa zaočkujem ja, chránim svoje okolie (dedka, či babku) pred infikovaním sa vírusom, neplatí ani to, že vakcína chráni pred ťažkým priebehom. A dokonca aj plne zaočkovaný môže zomrieť na Covid po infikovaní sa vírusom Sars-Cov-2, neustále z úst poradných pandemických orgánov vlády, vládnych politikov, či vládou provakcinačne skorumpovaných médií zaznieva len to, že jedinou cestou ako vyhrať boj s pandémiou je očkovanie, zaočkovanie celej populácie. Hoci už aj plne zaočkovaní potrebujú dnes ďalšiu dávku.
A sklamanie zažívajú aj zaočkovaní. Za všetkých to veľmi trefne vyjadril čerstvý odídenec z poslaneckého klubu OĽaNO a bývalý tenista Ján Krošlák: „Som zaočkovaný. A tak ako mňa, ani každého zaočkovaného už covid nezaujíma. Urobil som všetko pre svoju ochranu, poslúchol som odborníkov a už nechcem nič počuť o covide,“ A aj tento jeho postoj mi je sympatický: „Tí, ktorí sa nechcú očkovať, by nemali byť predmetom každodenného záujmu štátnych orgánov, keď o to nestoja. Šancu zaočkovať sa mali a stále majú, ale evidentne nechcú. Nechajme ich tak, majú svoju hlavu,“ píše Krošlák vo svojom statuse na Facebooku.
Cieľom iniciatívy „Hovorme spolu“ je vytvoriť práve túto chýbajúcu platformu pre hľadanie riešení v oponentúre činne kompetentných riešení pod dohľadom verejnosti. Žiaľ formálne dosadení odborníci, v rukách ktorých dnes spočívajú osudy občanov Slovenska ponuku na spoločné hovory s činne kompetentnými oponentami neprijali. A obávam sa, že dnes už ani neprijmú, lebo by si museli priznať chyby, čo si dnes bez straty reputácie nemôžu dovoliť. Formát, ktorý s Hovorme spolu nakoniec vznikol nie je rozhovorom. V samotnej relácii boli konfrontované vyjadrenia, či mediálne výstupy provládnych odborníkov, o ktorých riešenia sa dookola opiera pandemická komisia s oponentami v jednotlivých oblastiach bez možnosti v rozhovore argumentovať, či diskutovať.
Takto nastavená platforma, hoc so sebe šľachetnejšími cieľmi, nemôže priniesť najlepšie riešenie ako boj s pandémiou na Slovensku vyhrať. Bez permanentnej oponentúry, sledovania a neustáleho prehodnocovania aktuálneho prístupu a hľadania vždy toho najlepšieho riešenia v danej situácii transparentne pod dohľadom verejnosti, to nepôjde.
Moc vec zmeniť leží dnes v rukách vlády. Na škodu Slovenska, nie tejto súčasnej. Táto aj keby vytvorila akúkoľvek komisiu, či pracovnú skupinu nedisponuje potrebnou dôverou, aby výstupy, či riešenia takejto skupiny, vytvorenej hoci aj z činne kompetentných oponentov pripravených niesť plnú zodpovednosť za prijaté riešenia, občania s dôverou prijali.