Reného blog

Eurofondy na sanovanie koronakrízy sú viazané na presne definované projekty spojené s koronakrízou. Navyše nás a generácie po nás zadĺžia tak, že na ich splatenie budeme musieť uvaliť ďalšie, tentokrát euro dane. Tieto peniaze ale pomôžu len málokomu na Slovensku. Opäť sa len prelejú k oligarchom, prehĺbia rozdiely medzi bohatými a chudobnými a znehodnotia naše úspory. A Slovenskú ekonomiku vo finále nenaštartujú.

Čo keby sme Európskej Komisii povedali, nechajte si svoje Eurofondy. My na to pôjdeme inak. Ako?

Jeden múdry, sociálne cítiaci nemecký ekonóm Silvio Gesell (1862 – 1930) vymyslel spôsob ako naštartovať v čase krízy lokálne, či komunitné ekonomiky (mesto, okres, župa) použitím tzv. zrýchlených peňazí. Tieto peniaze dokážu obiehať v ekonomike aj 2,5x rýchlejšie ako dnešné globálne meny, nedajú sa hromadiť, nie sú zaťažené úrokom a odbúravajú rentierstvo. Tieto vlastnosti dosahujú tým, že „starnú. Tým nútia ich držiteľa, aby ich do určeného času vrátil späť do obehu tým, že nimi uhradí niekomu v rámci samosprávy nejakú službu, kúpi si niečo užitočné do domácnosti, zaplatí nimi za škôlku, školu, uhradí mestské dane alebo ich minie v reštaurácii, atď… Keď to neurobí, prichádza postupne o hodnotu, ktorú tieto lokálne peniaze predstavujú. Množstvo peňazí v obehu reguluje samospráva, ktorá ich do obehu dá za vykonanú prácu v prospech tejto samosprávy. Projekty, ktoré mesto považuje za užitočné definuje samotná samospráva, to znamená, že tieto peniaze sa dostanú do obehu len na projekty na zlepšenie života obyvateľov samosprávy. Navyše sa na zlepšovaní života samosprávy podieľajú samotní jej obyvatelia, nie externí dodávatelia. Obyvatelia samosprávy majú prácu a dokážu naplniť svoje životné potreby.

Utópia?

Vôbec nie. Táto teória bola odskúšaná na prelome rokov 1932 a 1933 v malom rakúskom mestečku Wörgl. Mestečko sa zmietalo tak ako celé Rakúsko a ostatný svet v hospodárskej kríze. Svet sa topil v dlhoch. Mestá jedno za druhým bankrotovali. Neboli peniaze na nič. Pribúdali nezamestnaní. A hoci ľudia chceli a vedeli pracovať, nemali kde a pre koho. Jedna možnosť ako sa z krízy dostať sa ponúkala z Nemecka, kde s riešením prichádzal Hitler a jeho NSDAP. Čerstvo menovaný starosta, miestny strojvodca Michael Unterguggenberger prišiel s aplikáciou Gesellovej teórie. Vieme kam sa svet dostal bankami podporeným prvým spôsobom prekonania krízy. Ten druhý skutočne fungoval, hoci vďaka bankám, ktoré sa báli o stratu moci, ktorú aj v čase krízy požívali, len krátko. V čase krízy bol tento úspech považovaný za zázrak. Dokonca bol o tomto experimente natočený film „Zázrak z Wörglu“

A že to funguje aj dnes popri Euru, o tom svedčí projekt Chiemgauer v Nemecku:

„Začalo to jako školní projekt Christiana Gelleriho, učitele ekonomiky v jižním Německu, který chtěl skupinu šestnáctiletých studentů naučit něco o financích trochu jiným způsobem: vytvořením vlastní měny, která se bude používat v místních obchodech a provozovnách.“

Aj v Česku sa inšpirovali „teóriou voľných peňazí“ Silvio Gesella (1862-1930) a jeho praktickým odskúšaním v mestečku Wörgl  A spustili podobný projekt „e-koruna“

Týmto vyzývam Činne Kompetentných ekonómov Slovenska, aby pripravili modifikáciu uvedených projektov vychádzajúcu zo Slovenských podmienok. Mohla by to byť alternatíva k bezprecedentnému zadlžovaniu Slovenska, ktoré nás z krízy aj tak nevyvedie.